reklama

Draculus pijakus krvus

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

To sparno ma zabije, pomyslel som si a odfúkol si z čela moju emo-ofinu. Tento image si pestujem už vyše roka. Ani neviem kedy k tomu došlo, ale moja duša totálne prepadla melanchólii a smútku. Totálne opovrhovanie okolitým svetom sa stalo mojou súčasťou tak pevne ako čpavok súčasťou hnojovky.

Loď sa pomaly knísala po vlnách juhoamerickej velikánky medzi riekami, ktorá sa pomaly hadila svojím mohutným korytom cez Amazonský prales.
Pred mesiacom som vyhral túto plavbu v súťaži s istým nemenovaným pracím práškom, ktorému nemecký inštitút Fresenius udelil päť hviezdičiek.
Na plavbu som so sebou zobral moju milovanú sestru. Stopädestiatkilové prasa, navlečené do širokých hip-hoperských vecí. Podľa mňa to ani nebolo tak o imidži, ako o tom, že sa do ničoho iného nevošla .V mp3 prehrávači neskutočnej kvality (made in taiwan) jej práve rapoval slovenský velikán. Práve poslal do pi*e celé ľudstvo a moja sestra to ocenila "superprasačím" výrazom a masívnym pokyvnutím hlavy. Mal som pocit, že aj loď sa otriasla!
Znechutene som zapol ten svoj. Dopočúval som svoj obľúbený song "The ghost of you" od mojej obľúbenej skupiny My Chemical Romance, keď mi zrazu prehrávač zablikal na červeno a zdochol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"In der pi*a!" zaklial som, "fasa a teraz môžem počúvať tak bačov lochnes!"
Opäť som pozrel na ségru. Stále kývala hlavou v rytme nadávok. Zachytila môj zhnusený pohľad a vybrala slúchadla z jej obrovských uší.

"Čo tak kukáš?! Cobaina ti nespasím!" zaškriekala. Rose-Mary mala veľmi nepríjemný hlas. Niečo medzi včielkou Majou a káčerom Donaldom.
"Veď ty ani nevieš kto to bol!" odvrkol som jej vrcholne naštvaný.
"Ale hej...ten hnusný feťák!"uzavrela ona."
Je tu taká muka, že asi porodím..."pokračoval som po chvíli.
"To skôr porodím ja" sucho dodala Rose-Mary.
"Hej, ešte to nám tu chýba...Aby sa po palube váľalo mláďa vráskavca ozrutného!" podpichol som.Nemal som to však robiť. Dala mi takú facku, že tá rana by zabila aj slona. No ja som si už našťastie zvykol.Rose-Mary sa s pôvabom jej vlastným postavila a podišla k zábradliu. Keď to zbadali členovia posádky, rozbehli sa na opačnú stranu aby vyrovnali záťaž. Báli sa, že sa loď prevráti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O pol hodinky sme zakotvili v peknom, pokojnom mŕtvom ramene. Rose-Mary na všeobecne zhrozenie vytiahla plavky. Keď odišla do kajuty aby sa prezliekla, začal som sa prechádzať pomedzi ostatnými hosťmi a nenútene som rozprával o tom, že to nie je moja sestra, že nie sme žiadna blízka rodina a, že je to moja suseda, ktorú ma prinútili vziať so sebou, aby videla aj niečo iné ako steny svojej izby kde je pripútaná na lôžko. Po chvíli som na druhej strane paluby začul srdcervúci výkrik, čo bol neklamný znak toho, že sestra sa už vrátila. No mýlil som sa. Mladý plavčík vykrikoval, že vo vode je žralok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Sme blízko delty, takže to nie je nič výnimočné," vysvetľoval kapitán aby utíšil paniku.

V tom sa na palubu vyvalila Rose-Mary. Podišla k zábradliu a vhupsla do vody. Loď zasiahlo vlnobitie a nebezpečne sa rozknísala. Kapitán a pár členov posádky sa rozbehlo k harpúnam. Ja som celý vystrašený hľadel do vody de zmizla Rose-Mary.
"Chúďatka žraloky.."pomyslel som si.
Rose-Mary sa vynorila nad hladinu. Žraloky už dávno upaľovali čo najďalej. Kapitán a jeho pomocníci stáli nahnutý cez zábradlie a z plných pľúc kričali: "Pozor slečna! Za vami je krokodíl! Vráťte sa!"
Ich zúfalý krik sa miešal s mojim šialeným smiechom. Chvíľu na mňa zmätene pozerali, no potom to pochopili. Krokodíl sa štveral hore brehom v snahe skryť sa na súši. Cela paluba prepukla v hurónsky rehot.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O chvíľu som už pohodlne usadený na chrbte mojej sestry fajčil a máčal si nohy vo vode amazonky.
"Ty hovädo! Spadol mi na chrbát uhlík!Dávaj pozor kam klepeš!" kričala na mňa.
"Prepáč," ospravedňoval som sa a potláčal pri tom smiech. V jamke medzi lopatkami som jej zahasil už piatku cigaretu a ona to pocítila až teraz. Pri hasení šiestej.

Celý zvyšok dňa sme strávili opaľovaním sa, pozorovaním ohrozených druhov opíc a iného zverstva. Pohodu narušil iba zatúlaný hrch, ktorý sa pokúsil spáriť s mojou sestrou. Tá mu však dala taký "headshot" , že hroch sa hodinu nevedel spamätať. Večer sme strávili pri príjemnej relaxačnej hudbe, pri skvelom jedle a dobrom vínku. na moje počudovanie sa Rose-Mary krotila. Dobre, zjedla síce celé pečené prasiatko, a potom ešte jedno kura, ale koláčov sa ani nedotkla.
"Čo sa to s ňou asi deje?!" povedal som si v duchu. Vtedy som si všimol neuveriteľnú vec! Moja sestra si vytiahla denník a pero!
"Sakra!A ja som si myslel, že nevie písať!"V tej chvíli som sa rozhodol, že ten denník musím stoj ,čo stoj získať! nakoniec to nebola až taká ťažká misia. Potom čo zaspala som sa vkradol do jej kajuty a našiel ho otvorený tróniť na jej stolíku. Bez váhania som si ho strčil pod košeľu a upaľoval do svojej izby. Tam som si zapálil sviečku a začítal som sa do denníka.
Bolo to naozaj veľmi "tažké" čítanie...lebo moja sestra si tam podrobne značila tie najdôležitejšie udalosti dňa...

9.7.2008
Dnes sme mali na obed 3 pečené kurence.Mamka si myslí, že som chorá, lebo som zjedla iba dve a z tretieho len steho. Pochopí až keď zistí, že v špajzi chýba torta pre babku...

14.7.2008
To hovno zasrané vyhralo plavbu po Amazonke! Mňa drbne! Musím ho poprosiť aby vzal aj mňa! Určite tam budú aj švédske stoly...

15.7.2008
Idem sa plaviť po Amazonke!!! Aj bráška je nadšený, len ho štve ten monokel čo som mu spravila pri prosení...

20.7.2008
na lodi je nuda ako na kare! Len to jedlo je tu super. A je tu aj jeden sper dôstojník. Asi som sa doň zaľúbila. musím zhodiť. Dnes som vyšla na palubu v plavkách a on od nadšenia až skríkol. Určite ma ľúbi! Škoda len, že má morskú chorobu. Hneď na to, sa totiž vyvracal cez zábradie...

Po chvíli som úplne vystrašený myšlienkovými pochodmi mojej sesty ,denník zavrel a vrátil tam kam patril. V tú noc som veľmi espal. Stále ma strašila predstava mojej sestry v plavkách...
Druhé ráno som vstal celý dolámaný. Akoby po mne prebehlo stádo zebier. mal som podozrenie či ma nepriľahla sestra. Až potom som si uvedomil, že spala v inej izbe...
Pri raňajkách sme sa spolu nebavili. Bola opäť zaujatá svojím denníkom. Hrobové ticho ale preťal ostrý prenikavý výkrik. Všetci sme sa rozbehli k kapitánovej kabíne. Odtiaľ totiž ten výkrik vyšiel. Našli sme tam nejakú černošku...Ležala tam na zemi. Čo však bolo zarážajúce, bolo, že nebola čierna. Bola biela ako stena! Na krku mala malé ranky. Bolo ich asi desať a tvorili súvislý kruh. Moja sestra nechápavo pozerala na bielu černošku a krútila hlavou....
"Takto to dopadne keď sa niekto priveľa opaľuje..."dodala...
Všetci na ňu pozreli a prevrátili očami. Opäť raz prejavila svoju neskutočnú inteligenciu á la hojdací koník čo sa nevie hojdať. Celý som očervenel a schoval sa za ľudí. Černoška bola samozrejme mŕtva. Naložili ju na nosidlá a odniesli do dolnej kajuty.
Kapitám vyhlásil, že sa vraciame nazad do prístavu v meste Akuta Lajakula Pastera Nahua a tam ju odovzdáme polícii. Taktiež som zachytil rozhovory plavčíkov. Nikdy nič podobné nevideli, ale vraj im to pripomína nejakú povesť...ale akú, to som už nezistil. Odišli totiž do svojej kajuty...
Cesta späť bola celkom napätá. Všetci hľadeli do temných útrob pralesa a čakali nálety strašných netopierov alebo očakávali útok gigantických pijavíc z hĺbin vôd. Ja som unudene sedel na konci lode a sledoval ako mi pirane ohryzávajú botasky...Keď sa zjavila moja sestra všetky utiekli. Jedna piraňa však bola taká zabraná hryzením, že si moju sestru nevšimla. Keď však sestra sadla vedľa mňa (čo spôsobilo, že sa predok lode zdvihol do vzduchu) piraňa na ňu vrhla vystrašený pohľad. Pravdepodobne dostala infarkt, lebo sa iba otočila hore bruchom a ostala nehybne plávať na hladine. Na miznúcom horizonte sme sledovali ako ju začali trhať ďalšie jej sestry.
"Mám taký divný pocit..."začala Rose-Mary.
"To budú vetry..."podpichol som do nej...Zase nasledovala rana ako z dela....Hlavu mi omotalo okolo zábradlia. Keď som prestal vidieť svätých okolo mňa, pokračovala ďalej.
"Bojím sa, že niečo v lese je", povedala so strachom v hlase.
"Čosi! A ja, že sa tá černoška unudila na smrť!" odvetil som ironicky.
"To som si myslela aj ja....ale potom som sa zamyslela...nie je to až také jednoduché...podľa mňa sa to nedá!" vyhlásila Rose-Mary úplne seriózne.
Pretočil som oči a mlčal. Moja sestra niekedy preukazovala istý stupeň demencie, ale dnes som na to nemal náladu. Keď bola malá , čo je u nej relatívny pojem, lebo nikdy nebola v skutočnosti malá, stále ju bolo jednoduchšie preskočiť ako obísť, vzali nás naši na návštevu k rodinným priateľom. Tí bývali na vidieku a mali kopu rôzného zverstva. Bola jar a moja sestra mala asi tri roky. Na dvore mali v malej ohradke na trávniku vyložené malinké kuriatka. Tie si tam pekne zobkali trávu a zrno z malej škatuľky. Naši rodičia a hostitelia sa usadili v altánku a Rose-Mary sa kotúľala po dvore. Sledoval som ju z výšav môjho kočíka. Prigúľala sa k ohradke a chytila do svojej tlstej dlane jedno nešťastné kuriatko..."Pješo máš naopak hlavišku?" zaštebotala svojím hlasom, ktorý vtedy pripomínal tínedžera na héliu a zakrútila kuriatku krkom. Až keď dokončila úpravu všetkých kuriatok priskočila vydesená majiteľka...Odvtedy to už nie sú naši rodinný priatelia.
Prebral som sa zo zamyslenia keď som začul zvonivý hlas ruskej preváčky Ireny, ktorá práve zanôtila nejakú vykopávku na štýl Csákovej...Znechutene som siahol na žiletky ktoré mi vyseli na krku.."Prečo len nie ste ostré?!" zafňukal som...
Ďalej sme sa vznášali na vlnách Amazonky a mňa to všetko uspávalo. Oprel som si hlavu o zábradlie a zadíval sa do temnoty lesa. Pod chvíľou sa mi zdalo, že sa tam mihli červené oči, ale to bola asi len moja zúfala túžba zočiť niečo čo by mi pripomenulo EMO svet. Ani neviem ako dlho som tam tak ležal, lebo po chvíli som upadol do bezsenného spánku. Prebudila ma rana ako z dela. Zošmykol som sa zo zábradlia a skončil som vo vode. Prskajúci som sa vyškriabal nazad na palubu a rozhliadal sa okolo. Všetci sa zhŕkli pri kapitánovi.
"Narazili sme na plytčinu. Nedávno tu boli masívne zosuny pôdy...nemôžeme sa pohnúť s loďou ďalej. Budeme musieť peši...."
"No fasa"...pomyslel som si..."možno stretneme nejakých domorodcov a unesú tú prasnicu...pekne by sa nažrali...."
Tak sme sa teda vydali naprieč džungľou a nebezpečenstvám striehnucím v nej. Prechádzali sme v zástupe a pre nami cestu presekávali plavčíci a sprievodcovia. Kapitán a prvý dôstojník šli úplne vzadu a Rose-Mary pochopliteľne zaostávala tiež. Chvíľami som mal pocit, že to ani nie je kôli tomu, že nevládze, ale, že nevie spustiť oči z námorníkovej svalnatej hrude (teraz už obnaženej). Keď som sa tak naňho pozrel, až som sa hanbil za moje strčiace rebrá. Najprv nás varovali, že v pralese môžu byť rôzne dravce, a vyzbrojili sa poplašnými a ozajstnými zbraňami. Ale potom čo som si dal dole tričko ja, a odhalil svoju neskonale jasnú belobu tela, som pochyboval o tom, že niečo v tomto lese ešte zostalo. Moja jasne biela pokožka žiarila v prítmi lesa viac ako Gandalf Biely pred bránami Mordoru, a to čo nestihlo újsť určite osleplo a zdochlo od nadmerného ožiarenia.
Po asi troch hodinách pochodu a neustáleho zjapania Ireny (vraj na pozdvihnutie nálady) sme zastali na oddychovú a občerstvujúcu prestávku. Taktiež aj kôli tomu, že Irene ošetrovali hlavu, potom čo ju zasiahol obrovský tropický plod s tvrdým obalom. Švédska maklérka Brumhilda Van Bubuová tvrdila, že videla ako ho hodila nejaká opica zo stromu, ale myslím, že polovica z nás videla ako ho hádzala ona sama(všetci mlčali. Hlavne, že bola Irena ticho).
Po prestávke sme pokračovali v ceste až sme došli k opustenej farme uprostred zanedbaných plantáži.
Rozhodli sme sa ,že tu strávime noc. Na môj vkus sa tu povaľovalo trochu veľa ľudských kostí a ani tie nápisy na stenách, ktoré boli pravdepodobne písané krvou ma veľmi netešili. Musím uznať, že EMO stránka môjho ja jasala, ale môj inštinkt ma nenechal napokoji. Potom so zistil, že to boli len žalúdočné problémy a po vyprázdnení som sa naplno oddal obdivovaniu umeleckých diel na stenách... Po amazonsky som nerozumel ani mäkké F, ale vyzeralo to krásne desivo. Vonku sa medzitým rozhorela vatra a začali sa opekať posledné zvyšky jedla čo nám ostali.
Rose-Mary sa šla evidentne prejsť do lesa. Spoznal som to podľa rúcajúcich sa stromov.

Maroš Dzurinka

Maroš Dzurinka

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu