Ranná rosa sladko vonia,
V doline už zvony zvonia,
Tichú pieseň zľahka hnetú,
Oznámili TO už svetu...
Čierny závoj skrýva tvár,
Cez plač hľadiac na oltár,
Nežnú ruku tvoju hľadá,
Moja duša ju tak rada,
Tvoje očká smútkom siate,
Odomňa sú navždy vzaté,
Ako hodváb, mäkké pery,
Bez teba už nie som celý,
Bez teba svet nemá chuť,
Bez teba sa končí púť...
Môjho šťastia, dní a bytia,
Keď ma tvoje bozky sýtia,
Keď som dýchal len pre teba,
Znášal som ti modré z neba,
Mával som ja dôvod žiť,
Teraz osud preťal niť...
Existujem, stále som,
Ale ako suchý strom,
Bez života v púšti stojím,
Iba smútkom sa tam pojím,
Svetlo pre mňa čiernou žiari,
Cudzí smiech ma v srdci páli,
Necítim nič, ani zlobu,
Ak...tak len hnilobu,
Šíriacu sa vo mne všade,
Chladnejšiu než voda v ľade,
Bodá vo mne ako dýka,
Ako bodá oštep býka,
Umorí ma viac než veky,
Odnesie ma veľtok rieky,
Slanšej ako vody mora,
Od sĺz, zo mňa, môjho bôľa...
Tam v údolí prašných kvetov,
Dávno, navždy mŕtvych svetov,
Premením sa v ďalší kvet,
Plný vône prázdnych viet...
vytrhnú ma cudzie ruky,
Odnesú ma z čiernej lúky,
položia ma na tvoj hrob,
navždy s tebou...veky dôb...
