reklama

Error

Stojím na ulici...odbíja polnoc...mesto spí pokojným spánkom, ktorý zakrýva jeho špinu. Niekde v uličke práve doznieva sex, zatiaľ čo manželka spí na svojej polovici postele. Spí? Tvári sa tak...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Stojím na ulici...odbíja polnoc...mesto spí pokojným spánkom, ktorý zakrýva jeho špinu. Niekde v uličke práve doznieva sex, zatiaľ čo manželka spí na svojej polovici postele. Spí? Tvári sa tak...slzy utiera do vankúša a pokúša sa nevzlykať nahlas. Nečakane sa strhne, keď na okennú rýmsu dopadne nejaký predmet. Zhlboka sa nadýchne a opäť zatvorí oči. 

O tri poschodia vyššie je ešte zažaté a hluk z bytu ruší nočné ticho. Nikto si to ale nevšíma. Je predsa noc, tá zahaľuje všetko...aj to čo je cez deň vidno, aj to čo je cez deň zločin. Ale teraz sa má spať, všetci slušní ľudia už spia, tak prečo by mal niekto niečo urobiť. Ráno bude čas na prekvapené tváre, ráno bude čas kedy vyroníme falošnú slzu, bodne nás svedomie, ktoré umlčí sebaklam, že sme robili všetko, na čo sme našli odvahu...na čo? Na nič...preto je to sebaklam...
Ráno teda najcitlivejšia suseda, ktorá mimochodom vie presne kedy kto prišiel a odišiel a dokonca aj s kým, podá svedectvo o tom, aká to bola usporiadaná rodina, on trochu pil, ale nerobil problémy, proste prišiel o prácu a tak sa asi zlomil, vôbec si to nevieme vysvetliť a sme zdrvení...

Ale teraz je noc...teraz sa to ešte nehodí. Pohol som sa ďalej. Pomaly kráčam po ulici. Nejdem po chodníku, idem po stredovej čiare...veď...načo? Minule tu z chodníka zbierali pani Laliovú...nie je jedno či idem po istej smrti, alebo po smrti, ktorú aj tak ospravedlní niečí právnik? Rozbitý bavorák sa zošrotuje, rodina sa presťahuje, stopy sa zahladia...je mi to jedno...pôjdem po širšej ceste, nech mám viac miesta uhýbať...

Na schodoch pred Katolíckymi potrebami spia bezdomovci...Nikdy tak nechcem skončiť...Ale ktorý z nich chcel? Asi žiaden... ale spoločnosť a doba ich pripravila o všetko...čo teda proti celému svetu zmôžu? Ledva si vyžobrú na sladké ovocné víno...nechcite aby žobrali na jedlo...to by už bolo priveľa...ale nie všetci pijú, nie všetci sú zlí...

V parku pod smutnou vŕbou...nie, nie je to emočne zničný strom, ide o ľudové pomenovanie jednej zo zástupkýň druhu Salix, sa ešte zdržiava partia emočne narušených detí. Dnes je z toho style. Takže nenarúšajúc atmosféru sa zatvárim čierne a priložím falošnú ofinku. Všade vôkol cítiť trávu. Zasa slang, o trávnik nejde, ten smrdí nejakými splodinami a močom už spomenutých spiacich veriacich.
Zajtra budú zasa v škole chýbať niekoľký siedmaci, ale to im prejde. Rodičia boli na večierku v Hiltone, takže nejaká ospravedlnenka sa nájde, a keď nie, tak to ocko napraví, postavenie napraví všetko. Tak ako aj jedna dávka, ale o tom nebudem hovoriť, nie som povolaný...ja som to neskúsil...áno...priznávam sa...som traper...proste som priveľký srab nato aby som fajčil do nepríčetnosti, ale dnešné deti už znesú viac. To je iné, naše naivné dectvá na vidieku, naše trápne dectvá v lesoch a na lúkach sú už out. O čom to točím? Snáď to nikto nebude čítať...taká hanba.

Kráčam ďalej, až kým neprídem k potoku. Dobre...klamem, je to obyčajný umelý kanál. Na jeho hladine pláva zdochnutá kačka a vedľa nej striehne malá rybka na svoju šancu uloviť nejaký nočný hmyz. Chvíľu tú scénku sledujem, ale po pár minútach mi to príde absurdné a hlúpe. Rybička sa aj tak nehýbe, tak sa na ňu vybodnem a vydám sa krížom cez most. Keď prechádzam ponad mŕtvu kačicu, zisťujem, že sa rybička nemolha hýbať. Bol to konár. Pousmejem sa nad svojou naivitou (kde by sa tu predsa vzala ryba?!) a pokračujem ďalej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milujem leto, teda, neviem či ho milujem, ale je mi príjemnejšie ako zima, hoci na zime mám rád to, že keď kráčam po snehu, tak za mnou ostávajú stopy. Je to ako keď na chvíľu necháte na tomto svete niečo po vás. Nemyslím niečo ako neporiadok v izbe, podpis na zmluve, či záznam v registri. Málokto z nás, obyčajných ľudí sa dostane do učebníc dejepisu a polovica ľudí, ktorí v nej sú, tam sedia len preto, lebo využili niekoho iného. Kto by tam potom aj chcel byť? Ja len vravím...je to príjemné, keď z povrchu zeme chvíľu nemiznú stopy po vašej prítomnosti.

Neviem kedy dôjdem do môjho cieľa, a neviem či tam niekedy dôjdem, ale snažím sa...snažím sa nájsť dobu do ktorej by som zapadol...táto to nie je...

Maroš Dzurinka

Maroš Dzurinka

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu